dom ako liek

Všetko zažité sa v človeku sčítava. Sčítava sa to v našej pamäti ako dobrý a zlý základ nášho nazerania na svet a chápania sveta ako takého. Keď niekomu niečo poviete, sľúbite alebo spravíte (dobré i nedobré), on na to nezabudne. A pomaly sa to v ňom zrátava. Môže to prerásť do nekonečnej lásky tak, ako aj do neuhasiteľnej nenávisti. Všetka buzerácia, mobbing, v škole či na pracovisku, doma či kdekoľvek inde si títo ľudia, ktorí ho zažívajú pamätajú. Môže to skončiť odchodom z práce, psychickým zrútením žiaka v škole alebo skratom so sekerou v ruke…

   Počet kladných a záporných zážitkov vytvára filter, cez ktorý pozeráme na svet. Ak stále klamete svoje dieťa (rátajú sa aj nevinné lži, ktoré dieťa prekukne, aj keď nie hneď), ste naň nervózny, odsúvate ho „nabok“ preto že riešite sami seba, okrikujete ho, bijete ho, ono si to PAMÄTÁ. Nezabúda, a nezakryjete to darčekmi na vianoce, narodeniny, meniny… To nejde zrušiť, nevymažete mu to z pamäte. A jedného dňa, keď dieťa vyrastie, tak sa začne meniť na protivné čudo, a vy nechápete, ako sa to mohlo stať. Nechce s vami tráviť čas, nechce počúvať vaše rady, neverí vám. Čudujete sa? Nemali by ste. Je to súčet protivenstiev, lží, oblbovania, bitiek od jaslí až po jeho pubertu.

   Ak s dieťaťom vychádzate dobre, nebudete mať tento problém. Môže zostať tým zlatým človiečikom, ktorý vás miluje až do vašej staroby, hoci na druhých je prísny a nie je hlúpy.

   Človek si v zhone života a popri všetkých svojich problémoch  ani neuvedomuje, ako postupne stavia dieťa proti sebe (aj súrodenca, svojho manžela, svoju manželku, svojich kolegov v práci, svojich učiteľov…). Ak dieťa ešte k tomu vychováva aj internet, ulica a nie je žiaľ „dostatočne bystré“, inteligentné, môže z neho vyrásť fakt problémový jedinec.

   Takže chcem tým povedať, že dieťa treba vychovávať vedome. Ak má svoje potreby, otázky, problémy, treba si s ním vedome sadnúť a riešiť s ním všetky tie „prkotiny“, pre nás dospelých hlúpe, naivné, nezaujímavé, ale pre dieťa zásadne dôležité v jeho malom detskom svete. Uvedomte si, že dieťa premýšľa inak ako vy. Nemá skúsenosti, rozhľad, vedomosti, je na zemi tak, ako keby ste boli vy na Marse. Nerozumie, prečo sú pravidlá také aké sú, a tak na to ide pokus-omyl. Jeho detská naivná logika nie je schopná prijať vysvetlenia podľa logiky dospelých. Nemá na to. Je nepozorné, zaujaté tým všetkým nepochopiteľným okolo seba. Nedokáže dávať pozor tak ako vy. Aj keď môže „rozprávať múdro“ a používať dospelé „frázy“. Do sedem rokov je to pokus-omyl, a neskôr sa už nedá na vašom vzťahu a dôvere nič spraviť. Čo nespravíte do troch rokov jeho života, to už nezmeníte. Čo dieťa počuje a vidí do troch rokov sa preň stáva normálnym (vychádza to hlavne z vášho správania sa, pretože ako dieťa k vám vzhliada), stáva sa mu to normou na celý život. Počuje hádky alebo prejavy lásky? Trestáte ho – podľa neho neprávom alebo mu vysvetľujete prečo niečo nesmie? Je násilie a klamstvo „ v jeho svete normou“, alebo neexistuje? 

Autor Peter Filo MMA